42. ročník

HLAVNÝ PROGRAM

 

OTVÁRACÍ KONCERT - Karol Samuelčík (SK), Mucha Quartet (SK)

Piatok 16. jún – 19.00, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca

I keď gitara zažívala v prvej polovici 19. storočia jeden zo svojich vrcholov, gitarový koncert bol ojedinelým žánrom. Za štyridsať rokov ich vzniklo dovedna desať a len výnimočne gitaru sprevádzal väčší orchester. Sláčikový súbor bol zväčša redukovaný na kvarteto, čo bolo neraz výhodné i z hľadiska zvukového pomeru so sólovou gitarou. Európskymi centrami gitarovej kultúry boli Paríž a Viedeň, preto neprekvapuje, že väčšina koncertov pre gitaru súvisí s týmto prostredím. Antoine de Lhoyer – francúzsky gitarista a skladateľ – výrazne obohatil rané obdobie tejto epochy. Kým spočiatku nadväzoval na výdobytky galantného štýlu, v jeho neskoršom diele je rozpoznateľný vplyv estetiky klasicizmu, najmä Haydnovej hudby. I keď sa začiatkom storočia na pódiách udomácňovala šesťstrunová gitara, Lhoyer bol verný tradícii a písal pre päťstrunový (päťzborový) nástroj, ktorý mal silné zázemie najmä vo Francúzsku. Napísal preň aj svoj Koncert pre gitaru so sprievodom dvoch huslí, violy a basu, op. 16. I keď vyšiel tlačou roku 1802 v Hamburgu, je súčasťou francúzskej tradície, ktorá položila základy gitarového umenia ešte pred príchodom slávnych talianskych a španielskych hudobníkov do Paríža. Koncert patrí medzi prvé svojho druhu a jeho forma vychádza z ranej podoby sólového koncertu populárneho v Paríži v poslednej tretine 18. storočia. Charakterizuje ho dvojčasťovosť – prvá časť sonátová, druhá rondo, obe v rýchlom tempe a durovej tónine. V oboch častiach Lhoyerovho koncertu nachádzame i typické kontrastné molové epizódy a virtuozita sólového partu stojí na arpeggiových textúrach a rýchlych legátových pasážach vychádzajúcich z husľového idiómu. Lhoyerov gitarový koncert v plnej miere odráža charakteristický francúzsky štýl klasicistického obdobia gitary. Naopak, Koncert pre gitaru a orchester, op. 30 Maura Giulianiho patri k vrcholom gitarového koncertantného štýlu. Giuliani – taliansky virtuóz a skladateľ – prežil svoje najväčšie úspechy vo Viedni, kde pôsobil po boku miestnej hudobníckej elity. Partnermi mu boli Hummel, Mayseder, či Beethovena Schubert. Vďaka tomu si mohol dovoliť svoje dielo uviesť so sprievodom „veľkého“ orchestra, čomu údajne dopomohol inštrumentáciou diela Hummel. Koncert mal premiéru roku 1808 a tlačou vyšiel o dva roky neskôr vo Viedni. Už od počiatku mal dve verzie – okrem orchestrálnej podoby bola publikovaná verzia pre gitaru a sláčikové kvarteto. Giuliani mal toto obsadenie v obľube a okrem troch gitarových koncertov preň napísal i ďalšie štyri opusy (op. 65, 101 – 103). Opus 30 je odrazom Giulianiho kompozičného prístupu a okrem „talianskosti“, ktorej sa nikdy nebránil, je tu citeľný vplyv viedenského prostredia. Úvodná časť je vystavaná na charakteristickej koncertantnej sonáte s dvojitou expozíciou (tutti aj sólistu), rozvedením a reprízou. Jednotlivé epizódy sólového partu prezentujú Giulianiho podobu vrcholnej virtuozity, umocňovanú stupnicovými pasážami, intervalovými sledmi a mnohými kadenciami. Kontrastne a mimoriadne pôsobivo vyznieva druha časť Siciliana. Po krátkej introdukcii prichádza melancholická téma v centrálnej tónine e mol, vzápätí vybočuje do durovej paralely G a po slede modulácií je cela časť ukončená v E dur. Siciliana patri v Giulianiho diele k najkrajším kantabilným momentom a potvrdzuje, že základom jeho myslenia bola vždy belkantová tradícia. V záverečnej časti autor nezariskoval a pre vyvrcholenie koncertu zvolil typické finále, ktoré prinavráti poslucháča do sveta virtuózov, v tanečnom a iskrivom štýle Alla Polacca. Opus 30 je Giulianiho najpopulárnejším koncertom a v súčasnosti je azda jediným, ktorý na pódiách a nahrávkach úspešne konkuruje monumentálnejším gitarovým koncertom 20. storočia.

 

KONCERT K ŽIVOTNÉMU JUBILEU PROF. JOZEFA ZSAPKU

Sobota 17. jún – 19.00, Koncertná sieň Dvorana, HTF VŠMU

Účinkujú bývalí a súčasní študenti prof. Zsapku: Zsófia Boros, Sándor Papp, Csaba Nagy (HU), Juraj Burian, Ján Labant, Karol Samuelčík, Bratislavské gitarové kvarteto (SK), VientoMarero Duo (CZ)

Prof. Jozef Zsapka sa narodil roku 1947 v Komárne, hru na gitare vyštudoval na Konzervatóriu v Brne, a následne začal budovať tradíciu umenia klasickej gitary na Slovensku. Základom jeho aktivít bola vždy koncertná činnosť. Bol aktívny ako sólista a komorný hráč, pohybujúc sa vo viacerých hudobných žánroch. K vrcholom jeho koncertnej dráhy patrí účinkovanie v komornom duu s manželkou Dagmar, ktoré je považované za špičku svojho druhu v celosvetovom meradle. Jozef Zsapka nahral viac ako 4 desiatky CD albumov, z ktorých väčšina zaznamenala ohlas v zahraničí. Paralelne sa venoval pedagogickej činnosti – najskôr na ĽŠU, neskôr zakladal gitarovú triedu na bratislavskom Konzervatóriu (1971) a o desať rokov vybudoval priestor pre gitaru i na HTF VŠMU, kde pôsobí ako profesor dodnes. Vďaka svojej neúnavnej aktivite vychoval desiatky úspešných hudobníkov a pedagógov a vytvoril priestor pre rozvoj gitarového umenia na Slovensku. Roku 1974 založil prvý bratislavský gitarový festival a bol jeho dlhoročným umeleckým riaditeľom. Festival – najskôr Dni gitarovej hudby, neskôr Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza – patrí k najstarším a najrenomovanejším svojho druhu na svete. Medzi ďalšie Zsapkove aktivity patrí edičná a aranžérska činnosť. Stál pri mnohých slovenských gitarových publikáciách a jeho aktuálne práce zaznamenali ohlasy i v zahraničí a vychádzajú v Nemecku, Švédsku či Kanade.

Zsófia Boros bola študentkou v triede prof. Zsapku na Konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1994 – 1998. V štúdiách pokračovala na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a zavŕšila ich na Gitarovej akadémii F. Tárregu v talianskom Pordenone. Aktuálne žije vo Viedni a medzi jej najvýraznejšie úspechy patria dva CD albumy (2013, 2016), ktoré realizovala pre renomované vydavateľstvo ECM.

Juraj Burian študoval v triede prof. Zsapku na bratislavskom Konzervatóriu v rokoch 1987 – 1991. Následne získal štipendium na Berklee College of Music v Bostone, ktorú ukončil roku 1995. Je aktívnym koncertným gitaristom a vyhľadávaným štúdiovým hráčom. V rokoch 1990 a 2001 získal Cenu slovenskej hudobnej akadémie – Inštrumentalista roka.

Dnes už renomovaný súbor Bratislavské gitarové kvarteto vzniklo na pôde HTF VŠMU v roku 1996. Jeho zakladajúci členovia Jana Mazáková (Zapletalová), Radka Kubrová (Krajčová), Miloš Slobodník a Miloš Tomašovič tvorili triedu prof. Zsapku v rokoch 1988 až 1996. Neskôr sa stal členom súboru Martin Krajčo, ktorý v triede prof. Zsapku vyštudoval konzervatórium i HTF VŠMU (1992 – 2008). V rokoch 2007 až 2014 boli súčasťou gitarového kvarteta i ďalší absolventi Zsapkovej triedy Vladimír Ondrejčák, Jana Babuliaková, Karol Samuelčík. Aktuálne je členom súboru grécky gitarista a skladateľ Yorgos Nousis. Maďarský gitarista Sándor Papp je absolventom HTF VŠMU, na ktorej úspešne ukončil magisterské (1991) i doktorandské štúdium (2007) v triede prof. Zsapku. Patrí k vedúcim osobnostiam maďarskej gitarovej hry a vyučuje na Hudobnom Inštitúte Bélu Bartóka, ktorý je súčasťou Univerzity v Miškolci. Csaba Nagy je ďalším študentom Jozefa Zsapku na HTF VŠMU (1994), ktorý sa uplatnil v Maďarsku, kde vyučuje hru na gitare a komornú hudbu na Hudobnom konzervatóriu Ernő Dohnányiho vo Veszpréme. Ako aktívny interpret starej hudby hráva predovšetkým renesančný a barokový repertoár na lutne a vihuele. Založil a vedie súbor starej hudby Recercare Régizenei Műhely a je zakladateľom a umeleckým riaditeľom Festivalu starej hudby vo Veszpréme (Maďarsko).

Ján Labant absolvoval HTF VŠMU v triede prof. Zsapku (1992) a doktorandský titul získal na VŠMU roku 2008. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenskej gitary, vyučuje na Konzervatóriu v Žiline a od roku 2011 je docentom FMU Akadémie umení v Banskej Bystrici. Koncertoval po celom svete, nahral 5 CD albumov a vychoval mnohých úspešných slovenských gitaristov.

VientoMarero Duo tvoria absolventi HTF VŠMU Michaela a Jiří Meca. Michaela študovala hru na flaute v triede doc. Dagmar Zsapkovej, Jiří bol študentom gitarovej hry v triede prof. Zsapku a spoločne uňho študovali i komornú hru. Aktuálne pôsobia v Českej republike, pravidelne však koncertujú okrem domácej scény i na Slovensku, v Poľsku a v Litve.

Karol Samuelčík je absolventom magisterského štúdia HTF VŠMU, ktoré ukončil s mimoriadnym ocenením – Cenou rektora (2016), a aktuálnym doktorandom v triede prof. Zsapku. Počas štúdia získal mnohé medzinárodné ocenenia a ako sólista vystúpil s viacerými domácimi orchestrami. Jeho doterajšie úspechy i aktivity sú prísľubom výraznej umeleckej osobnosti.

Koncert sa koná vďaka spolupráci s Hudobnou a tanečnou fakultou VŠMU.

 

ANABEL MONTESINOS (ES)

Nedeľa 18. jún – 19.00, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca

Ak sa pozrieme na vývoj gitarovej literatúry zo širšej perspektívy, zdá sa, že až do prvej polovice 20. storočia v nej jednoznačne dominovala talianska a španielska hudba. Bez pochýb sa o jej rozvoj zaslúžili najmä gitaroví virtuózi, spočiatku ako hráči a tvorcovia v jednej osobe, neskôr ako interpreti inšpirujúci skladateľov. Nemecká hudba pre gitaru sa vo výraznejšej miere začala objavovať až v ranoromantickej ére, ale nepodarilo sa jej získať výraznejšiu popularitu v Európe. Napriek tomu sa však práve talianski a španielski hudobníci neraz nechali inšpirovať nemeckým prostredím a mnohé ich vrcholné diela vznikli ako priama reakcia naň. Azda najslávnejší taliansky gitarista prvej štvrtiny 19. storočia Mauro Giuliani prežil najúspešnejšie roky svojej kariéry vo viedenskom prostredí. Trinásť rokov bol súčasťou koncertného života rakúskej metropoly a hrával s najvýznamnejšími hráčmi tejto doby, okrem iných s Hummelom, Maysederom či Moschelesom, známe sú však i jeho umelecké priateľstvá s Beethovenom a Schubertom. I keď základom Giulianiho jazyka vždy zostala operná tradícia talianskeho bel canta, vo viacerých jeho kompozíciách z viedenského obdobia je citeľný vplyv tamojšej hudby. Grande ouverture, op. 61 vznikla roku 1814 a je Giulianiho gitarovou reakciou na predohry komických opier. Giulianiho jazyk v nej smeruje netypicky viac k Mozartovi či ranému Beethovenovi ako k Rossinimu, ktorého hudba bola preňho silnou inšpiráciou v ostatných rokoch. Do dialógu s Mozartovou hudbou vstúpil aj španielsky virtuóz a skladateľ Fernando Sor. Jeho Variácie na Mozartovu tému, op. 9, ktoré vyšli tlačou počas jeho londýnskeho obdobia roku 1821, sa stali kľúčovým dielom pri znovuobjavovaní Sorovej hudby v 20. storočí. Ich témou je ária zo záveru I. dejstva O cara armonia (v nemeckom jazyku Das klinget so herrlich) opery Čarovná flauta. Mozartova opera mala vo Viedni premiéru roku 1791, ale v Londýne zaznela až po 28 rokoch. Je preto pravdepodobné, že variácie sú Sorovou veľmi aktuálnou reakciou na túto udalosť. Kým Sorova hudba znamenala vrcholnú podobu španielskej ranoromantickej gitary, pri zrode novodobej éry španielskej gitary stál v závere 19. storočia Francisco Tárrega. Bol výnimočným hráčom, pedagógom a tvorcom neskororomantického repertoáru, ktorý predznamenal znovuzrodenie gitary ako koncertného nástroja pre 20. storočie. Tárrega bol i výborným improvizátorom, čo zúročil vo svojich vrcholných dielach, medzi ktoré patri i Fantázia na témy z opery La traviata. Dielo je prepracovaním rovnomennej fantázie, ktorú skomponoval Tárregov učiteľ Julián Arcas, pričom využíva témy z úvodného Preludia a árii Addio del passato (3. dejstvo) a Sempre libera (1. dejstvo) Verdiho opery La traviata. Odkaz Francisca Tárregu bol základom pre ďalší vývoj nástroja a jeho hudby. Postupne začal gitarové prostredie presahovať, a to i prostredníctvom adaptácii a transkripcii klavírnej hudby romantizmu či nastupujúcej generácie španielskej národnej školy. Popri Albénizovej hudbe, ktorá transkripciám jednoznačne dominuje, často znie v gitarovej úprave i hudba Enriqueho Granadosa. Valses poéticos venoval svojmu priateľovi, španielskemu klaviristovi Joaquinovi Malatsovi. Jednotlivé valčíky boli najskôr súčasťou rozsiahlejšieho cyklu Cartas de amor. Granados z nich vybral osem a pridal introdukciu, vďaka čomu vznikla mimoriadne pôsobivá ucelená kolekcia krátkych charakteristických valčíkov, ktorých nálady sú obsiahnuté v ich podtituloch.

Koncert sa koná vďaka podpore Španielskeho veľvyslanectva v Bratislave.

 

CIFRAS IMAGINARIAS - HUDBA PRE DVE VIHUELY

Pondelok 19. jún – 19.00, Koncertná sieň Klarisky

Ariel Abramovich (ARG), Jacob Heringman (GB)

Jediná známa pamiatka vihuelovej komornej hudby je súbor 17 skladieb v zbierke Silva de sirenas Enriqueza de Valderrabana (1500 – 1557), ktorá vyšla roku 1547 v španielskom Valladolide. Najdeme v nej inštrumentálnu podobu vokálnej hudby Josquina, Gomberta, Moralesa a Willaerta, ako aj variačne skladby a improvizovanú hudbu pre dve vihuely. Nie je jasne, aký bol účel či podoba prezentácie tejto hudby. Je pravdepodobné, že hudba znela častejšie v komornom prostredí, možno ako doplnková, relaxačná, či dokonca didaktická, Juan Vasquez (c 1500 – c 1560) Dizen a mí que los amores he Juan Vasquez De los álamos vengo, madre Cipriano de Rore/anon (Ms Castelfranco Veneto)nAnchor che col partir, fantasía

sobre el madrigalnJosquin Des Préz Pater NosternJosquin Des Préz Ave Maria určite sa však neuvádzala koncertne, ako je častou praxou v dnešnej dobe. Základná idea projektu Jacoba Heringmana a Ariela Abramovicha Cifras Imaginarias vyviera z Valderrabanovho súboru vihuelových duet. Cifras Imaginarias – teda imaginarna tabulatura – prináša ideu autentického prístupu k tvorivej adaptácii vokálnej, klávesovej či lutnovej hudby don vihuelovej podoby, novovytvorenej pre tento projekt. Základom dramaturgie projektu, rovnako ako Valderrábanovej zbierky, je hudba Josquina des Prez: jeho motetá Inviolata, integran et casta es, Pater noster a Ave Maria program ohraničujú, kým lamento Dulces exuviae je jeho centrálnym momentom. Adaptácie vokálnej hudby (ensemblových motet Willaerta a Segniho,n chansonov Crecquillona a Clauda de Sermisy), klávesovej hudby (Cabezon, Palero), talianskej lutnovej hudby (da Milano), či Verdelovota Ultimi mieri sospiri, inšpirovaná sólovýmn aranžmánom uhorského virtuóza Bakfarka, tvoria ucelenú dramaturgiu s cieľom prezentovaťn vtedajší repertoár vihuelovej hry, ktorej reálnou podobou bola i duetová hra. Abramovich a Heringman, ktorí sa dlhé roky zaoberajú poučenou interpretáciou renesančnej hudby, nám v jedinečnom projekte ponúkajú vlastný pohľad na mapu európskej hudby 15. a 16. storočia v dialógu dvoch vihuel. V projekte umelci využívajú vihuely ladene v G, avšak polyfóniu obohacuje v niektorých duetách i väčší nástroj s hlbším a sýtejším témbrom ladený v D.

 

VEČER LAUREÁTOV, I. ČASŤ

Utorok 20. jún – 17.00, Koncertná sieň Dvorana, HTF VŠMU

Na koncerte vystúpia laureáti domácich gitarových súťaží, ktorí získali Cenu Spoločnosti J. K. Mertza ako najlepší slovenskí účastníci vybraných podujatí v kategóriách do 16 rokov. Okrem tohto koncertu boli súčasťou ocenenia aj vystúpenia v Slovenskom inštitúte vo Viedni a v rámci podujatia Sviatok hudby, obe organizované v spolupráci s Hudobným centrom. Na koncertoch sa predstavia:

Benedikt Lukáš (nar. 2004, Košice) – Laureát Celoslovenskej gitarovej súťaže Bojnice 2017

Dominika Figmiková (nar. 2005, Bratislava) – Laureátka Celoslovenskej gitarovej súťaže Ružomberská klasická gitara 2017

Jakub Gunár (nar. 2008, Bratislava) – Laureát Celoslovenskej gitarovej súťaže Bojnice 2017

Veronika Ľahká (nar. 2006, Handlová) – 1. miesto v 1. kategórii Young Guitarists Competition – Homage to Luigi Legnani 2017 v Štúrove

Aneta Turčinová (nar. 2005, Dolný Kubín) – 1. miesto v 2. kategórii na súťaži Mladí gitaristi – Festival Ivana Ballu 2017

Andrej Varečka (nar. 2005, Partizánske) – Laureát Celoslovenskej gitarovej súťaže Prievidza 2016

 

VEČER LAUREÁTOV, II. ČASŤ

Utorok 20. jún – 19.00, Koncertná sieň Dvorana, HTF VŠMU

 

Nikolas Göhl (DE) - laureát 10. Medzinárodnej gitarovej súťaže J. K. Mertza

Antoine Morinière (FR) - laureát Forum Gitarre Wien

 

ARGENTÍNSKA HUDBA PRE GITARU A BANDONEÓN

Streda 21. jún – 19.00, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca

Roberto Aussel (ARG), Juan José Mosalini (ARG)

Bandoneón – menší gombíkový variant akordeónu, ktorý vynašiel Heinrich Band v Nemecku v polovici 19. storočia na sprevádzanie liturgickej hudby – čoskoro vďaka nemeckým a talianskym prisťahovalcom očaril Latinskú Ameriku. Do Argentíny údajne zavítal koncom šesťdesiatych rokov 19. storočia a v 20. storočí sa stal dôležitým vývozným artiklom nemeckých výrobcov, ktorí výdatne zásobovali argentínsky a uruguajský trh (napr. iba v roku 1930 sa do Argentíny vyviezlo viac ako 25 000 nástrojov). Bandoneón patrí dodnes ku kľúčovým nástrojom, ktoré sa viažu k tradícii argentínskeho tanga – jedinečnému hudobnému štýlu, ktorý vznikol v prístavných mestách Rio de la Plata – Buenos Aires (Argentína) a Montevideo (Uruguaj). Podľa niektorých zdrojov nahradil klavír, ktorý patril spolu s gitarou a flautou k pôvodnému inštrumentáriu tohto štýlu. Centrálnou osobnosťou najstaršej tradície bandoneónovej hry bol Aníbal Troilo, hráč, skladateľ, kapelník a aranžér prevažne tangovej hudby. V rokoch 1939 až 1944 pôsobil v jeho orchestri i Astor Piazzolla (takisto hráč na bandoneóne) – najvýraznejší predstaviteľ „nového tanga“, šíriaci kultúru tanga v druhej polovici 20. storočia. V Piazzollovom diele pochopiteľne dominuje bandoneónová hudba, ale viaceré diela venoval i gitare. Popri elektrickej gitare, ktorá bola súčasťou jeho súboru Tango nuevo, napísal i niekoľko kompozícií pre klasickú gitaru. Jedine dielo pre sólovú gitaru – Cinco piezas (Päť skladieb) – venoval argentínskemu gitaristovi Robertovi Ausselovi roku 1980. O rok nato vyšli skladby v talianskej edícii Angela Gilardina (Berben). Keďže toto vydanie obsahovalo viacero rozdielov oproti pôvodnému rukopisu, stalo sa predmetom diskusií a rozporov. Flaute a gitare venoval Piazzolla svoj cyklus História tanga, ktorý prináša štyri rozličné podoby vývoja tangovej hudby, počnúc rokom 1900 v skladbe Bordello, pokračujúc časťou Café 1930, Nightclub 1960, až po súčasnosť Concert d’Aujourd’hui (Koncert dneška – v tomto prípade predstavujúc rok vzniku 1986). Na podobnom princípe vznikla i dramaturgia dnešného koncertu. Najstaršiu tradíciu tangového štýlu tu predstavujú diela Anibala Troila a Fernanda Tella, ktorý bol tiež v štyridsiatych rokoch bandoneónistom Troilovho orchestra. Chronologicky nadväzuje hudba Astora Piazzollu a súčasnosť bandoneónovej hudby prinášajú diela Mosaliniho či Benoîta Shlosberga.

Koncert sa koná v spolupráci s podujatím Sviatok hudby.

 

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

KONCERTY

GITARA V ZÁHRADE „KAPITULSKÉHO DVORA“

Sobota 27. máj – 14.00, Záhrada Domu Albrechtovcov, Kapitulská 1

Hudobná pozvánka na 42. Gitarový festival J. K. Mertza

Účinkujú študenti a pedagógovia Konzervatória a HTF VŠMU

– v spolupráci s O.Z. Albrechtforum, v rámci podujatia „Kapitulské dvory“

 

KONCERT LAUREÁTOV DETSKÝCH SÚŤAŽÍ

Pondelok 19. jún – 12.30, Viedeň, Slovenský inštitút

v spolupráci s Hudobným centrom

 

KONCERT LAUREÁTOV DETSKÝCH SÚŤAŽÍ

Streda 21. jún – 14.00, Bratislava, Hviezdoslavovo námestie

v spolupráci s Hudobným centrom, v rámci akcie Sviatok hudby

 

PAVOL MALOVEC V SNG

PRI PRÍLEŽITOSTI ŽIVOTNÉHO JUBILEA SKLADATEĽA PAVLA MALOVCA

Nedeľa 2. júl – 18.00, Esterházyho palác SNG

Bratislavské gitarové kvarteto (SK), Spectrum Quartett (SK),

Zuzana Meleková (SK), Eva Belicová (SK)

 

MAJSTROVSKÉ KURZY, WORKSHOPY, PREZENTÁCIE, PREDNÁŠKY, BESEDY

 

18. – 22. 6. Majstrovské kurzy, workshopy a prezentácie

Roberto Aussel, Juan José Mosalini, Marco Tamayo, Jacob Heringman, Ariel Abramovich, Antoine Morinière, Nikolas Göhl

19. – 20. 6. Prednášky, besedy, kurzy pre učiteľov a žiakov ZUŠ

Rostislav Coufal, Ozren Mutak, Martin Krajčo

 

Festival z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj.

Hlavný partner festivalu: Fond na podporu umenia

Partner festivalu: Bratislavsky samospravny kraj

Sponzori a partneri festivalu: Mesto Bratislava, Grantový program Ars Bratislavenis, Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva v Bratislave, Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave, Slovenská národná galéria, Hudobné centrum, Hudobný fond, Združenie pre klasickú gitaru, ALBRECHT FORUM, o. z., DoubleP-PERFECT PRINT, Dóša tlačiareň

Mediálni partner: RTVS – Rádio Devin – Rozhlas a televízia Slovenska, Hudobný život, In BA, Bratislava Tourist Board, Moja kultúra, Citylife.sk

Autori fotografií: Rudolf Biháry, Oliver Krupka a Miró de Laugaricio