Aniello Desiderio

Aniello Desiderio absolvoval s vyznamenaním Hudobné konzervatórium v Alexandrii v roku 1992.

Po prvý krát vystupoval na verejnosti ako 8-ročný a predviedol tak výnimočný talent, že hudobní kritici už vtedy začali o ňom hovoriť ako o „fenoméne“, „zázraku“, „géniovi“, „gitarovom Orfeovi“, „gitaristovi storočia“, nazvali ho „Il Fenomeno“.

Získal 18 prvých cien na medzinárodných a národných súťažiach, vrátane 1. ceny a špeciálnej ceny za najlepšiu interpretáciu Latinsko-Americkej hudby z Medzinárodnej gitarovej súťaže v Havane na Kube (1988); ocenenie „Neapolčan roka“ v Taliansku (1988), 1. cenu a špeciálnu cenu za najlepšiu interpretáciu Tarregovej hudby na Medzinárodnej súťaži Francesca Tarregu v Benicasim, Španielsko (1992); a 1. cenu na Medzinárodnej súťaži „Guerrero“ v Madride, Španielsko (1995).

Koncertuje sólovo a ako sólista s orchestrami v Severnej a Južnej Amerike, Európe, Ázii a Afrike; v najznámejších sálach sveta ako sú Carnegie Hall, Palau de La Musica, Mníchovská Filharmónia, Alte Opera, Tonhalle, Teatro delle Palme, Radio France, Die Gloke, Istanbulská Filharmónia, Berlínska Filharmónia a Viedenská opera.

A. Desiderio účinkoval s orchestrami: Virtuosi di Mosca s Vladimirom Spivakovom, RSO Berliner, Deutche Kammerphilarmonie, Alessandro Scarlatti, I Pomeriggi Musicali, Bach Collegium, Wiener Kammerorchester, a na niekoľkých z najprestížnejších hudobných festivalov po celom svete.

V roku 1999 natočila nemecká televízia BR/ARD hudobný film a portrét p. Desideria v Neapole, ktorý sa vysielal v celej Európe a získal ocenenie „Artist in Residence Award 1999” od Nemeckého rádia DLF, hudobného festivalu v Brémach a Gidona Kremera. A. Desiderio bol pozvaný Bavorským rozhlasom a televíziou na Galavečer k 70. narodeninám Maestra Lorna Maazela. Spolu so svojimi bratmi Gennarom a Gaetanom, a ďalšími slávnymi neapolskými hudobníkmi založil súbor Passione Napoletana, ktorý uvádza veľmi emotívnu hudbu jeho rodného mesta Neapol: „Serenate, Tanghi, Danze, Canzoni e Tarantelle Napoletane.”

V súčasnosti koncertuje okrem iného s Bavorským komorným orchestrom a Romulo Larrea (Bandoneon) Tango con Passion v Nemecku a s Istanbulským štátnym symfonickým orchestrom v Turecku. Nahráva pre spoločnosti FRAME; WAKU MUSIC; KOCH-UNIVERSAL a od roku 2006 aj pre jeho vlastnú spoločnosť ADORO RECORDS. Na jeseň roku 2009 vytvoril s huslistom Gennarom Desideriom, klaviristom Gaetanom Desideriom a perkusionistom Salvatorem Minalim projekt „Quartetto Furioso“. Program obsahuje Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“ a Piazzollove „Štyri ročné obdobia v Buenos Aires“. CD s týmto projektom realizuje a produkuje pre známe nemecké vydavateľstvo Termidor, ktoré vydáva umelcov ako Paquito D’ Rivera a Sabine Mayer.

V roku 2010 uviedol Aniello Rodrigov „Concerto Madrigal“ spolu s legendou klasickej gitary, Angelom Romerom. Odvtedy vedie letné majstrovské kurzy na festivale International Academy for Mozarteum (Salzburg, Rakúsko). Renomovaný gitarista John McLaughlin si vybral p. Desideria na premierové uvedenie jeho koncertu „Thieves and Poets“ v Európe. Je veľmi žiadaným pedagógom, pôsobí ako profesor na Univerzite hudby v Potenze (Taliansko). V roku 2017 nahral svoje najnovšie CD „Nocturnal“ pre Accelerando Music Production v Nemecku.

 

...typ muzikanta, ktorý zdanlivo vymizol už veľmi dávno - Aniello Desiderio zaplavuje publikum obrovským nadšením – ako to dokázali veľkí virtuózi 19. storočia Paganini, Regondi či Giuliani – závodí s dych-vyrážajúcimi zmenami registra, akrobatickými arpeggiami a behmi s jedinečnou bravúrnosťou a eleganciou ako Ferrari...

- Stuttgarter Zeitung –

 

Pre Aniella a jeho nástroj nie je nič nemožné.

- Classical Guitar/ England -

 

Je veľmi mladý, ale hrá ako anjel.

- Les Cahiers de la Guitare/ France -

 

Skutočne ma ohromil.

- Chick Corea -

 

V tvojej hudbe je ľahkosť a dôkladnosť, ktoré som počul iba v Beethovenovej hudbe.

- Prof. Ernst Fuchs -

 

Teraz poznám skutočný zvuk gitary.

-  Lorin Maazel -

 

www.aniellodesiderio.net/